Aj sestry našej provincie sr. Alacoque, sr. Jozefa a sr. Gabriela, spolu so sestrami z rakúsko-nemeckej provincie sr. Mariou Don a sr. Prakasi a našou postulantkou Nicole mali možnosť sa týchto požehnaných dní zúčastniť.
Ich slovami:
Dva týždne, od 19. do 31. júla 2016, sme spolu so skupinou 220 mladých ľudí z banskobystrickej diecézy čerpali, zažívali nové veci a delili sa s nimi.
Prvý týždeň s názvom Dni v diecézach sme absolvovali v Bielsko – Żywieckej diecéze, v dekanáte Osiek, kde sme bývali v rodinách. Navštívili sme miesta ako Wadowice, Osvienčim, koncentračný tábor Auschwitz – Birkenau, pútnicke miesto Skoczow, Baziliku minor v Halcnowie, Bielsko Biału a spoznali bližšie ľudí a farnosť Osiek.
Druhý týždeň sme bývali vo farnosti Skawina, kde prebiehali slovenské katechézy. Odtiaľ sme každý deň cestovali do Krakowa, kde prebiehal hlavný program SDM.
V utorok 26. júla sme putovali do Krakova, najskôr do Lagiewnikov do Sanktuária Božieho Milosrdenstva a potom do Sanktuária sv. Jána Pavla II. Popoludní sme sa presunuli na Blonie, kde bolo privítanie pútnikov na SDM. Sv. omšu celebroval kardinál Dziwisz. Po uvítacom ceremoniáli a sv. omši sme sa vrátili späť do Skawiny.
V stredu, štvrtok a piatok sme sa dopoludnia zúčastnili na katechézach našich otcov biskupov. Po nich nasledovala sv. omša a obed. Po obede sme mali možnosť ísť do Krakova, kde boli pripravené koncerty, modlitby a iné ponuky v rámci Festivalu mládeže, alebo možnosť prehliadky Centra povolaní. Vo štvrtok večer o 17:30 hod. sa na Bloniach konal uvítací ceremoniál so Sv. Otcom Františkom a v piatok o 18:00 hod. krížová cesta so Sv. Otcom.
V sobotu 30. júla po rannej sv. omši v kostole sv. Júdu Tadeáša a Šimona v Skawine sme sa s najnutnejšími osobnými vecami vybrali na miesto nazvané Campus Misericordiae – Pole milosrdenstva, kde sa konala modlitebná vigília so Sv. Otcom Františkom. Sv. Otec nás pozval chytiť sa za ruky a v chvíľke ticha sa modliť za obete vojny a za to, aby sme pochopili, že nič nie je vzácnejšie než osoba, ktorú máme po boku. Upozornil na nebezpečenstvo úniku od bolesti a strachu k vegetovaniu na diváne. Vyzval nás k odpovedi, či chceme byť uspatými mladými, či chceme, aby iní rozhodovali o budúcnosti za nás. Všetci sme jednohlasne zakričali: Nie! Sv. Otec nás uistil, že v nasledovaní Ježiša je potrebné zameniť diván za športové topánky, ktoré nám pomôžu ísť cestami nášho Boha, ktorý nás pozýva byť ľuďmi premýšľajúcimi a schopnými nakaziť radosťou, ktorá sa rodí z lásky Boha.
V nedeľu ráno nás zobudil východ slnka a rosa na našich spacích vakoch. O 10.00 hod. začala sv. omša s pápežom Františkom, ktorá bola vyvrcholením Svetových dní mládeže. Vo svojej homílii sv. Otec upozornil na to, ako Zachejovi zmenilo stretnutie s Ježišom život. Na základe troch prekážok, ktorým musel Zachej čeliť (nízka postava, hanba, ktorá ho paralyzovala a šomrúci ľudia, ktorí ho najprv blokovali a potom kritizovali), pápež poukázal na tri dôležité veci. Prvou je, aby sme nepozerali na vlastné nedostatky, ktoré nám spôsobujú smútok, ale aby sme verili, že Ježiš nás miluje viac, než my milujeme seba a verí nám, „vždy nám drží palce". Ďalej, aby sme sa nehanbili priniesť mu všetko, zvlášť slabosti, námahy a hriechy v spovedi, aby sme sa upriamili na cieľ krásnej lásky, ktorá vyžaduje aj zriekanie sa úspechu za každú cenu a myslenia na seba samého a svoje pohodlie. Pápež nás vyzval k tomu, aby sme sa nenechali odradiť prekážkami, ktoré nám budú ľudia klásť, ale aby sme svojím úsmevom a otvorenou náručou ohlasovali nádej a usilovali sa o dobro. Na záver homílie nás opäť vyzval k modlitbe, k vďake Pánovi za to, že nás tu chcel mať a chcel sa tu s nami stretnúť.
Pánu Bohu aj predstaveným ďakujeme, že sme tam mohli byť. J
sestry Alacoque, Gabriela a Jozefa
